Rozhovor s naší milou zákaznicí

Nejlepší nápady jsou ty spontánní. A tohle povídání je toho důkazem. Před pár týdny jsem se rozhodla pozvat svoji věrnou zákaznici na kus řeči. A vzniklo z toho krásné čtení nejen o Moonii. Než půjdete spát. Ke skleničce vína i hrnku meduňkového čaje. 

Jak jste se o Moonii dozvěděla?
Už si nespomeniem na úplne presný okamih, ale domnievam sa, že ma k Moonii priviedli chytré algoritmy sociálnych sietí. Aspoň raz mi dobre poslúžili!
 
Kolik našich kousků už máte doma?
Vlastním päť kúskov – pomaly a postupne budem mať doma kompletnú zbierku strihov. A všetky kúsky sú z ľanu. (Hm, žeby som mala obľúbenca medzi materiálmi?)

Co vás na naší značce baví nejvíc?
Nadčasové strihy – budú ma baviť o desať, dvadsať i päťdesiat rokov. Na dôchodku jedine štýlovo! Všestranná použiteľnosť – na otázky, že čo si oblečiem zajtra do práce, na tohtoročnú letnú dovolenku alebo na rodinnú oslavu cez víkend, je rovnaká odpoveď. (Je to samozrejme košeľa PURE!) Materiál – je to ako byť v celodennom neprestajnom objatí.
 
Kam naše kousky nejčastěji oblékáte?
Som v tíme „Moonia business casual”, takže ma v nej najčastejšie vidia kolegyne a kolegovia. Či na virtuálnych meetingoch, naživo v kancelárii, na pracovných stretnutiach a popracovných posedeniach. V dave bielych košieľ ma nájdete podľa tej ľanovej.
 
Proč byste značku doporučila dál?
Odporučila by som ju ako jednu z mojich srdcoviek každému, kto zháňa decentné a nadčasové kúsky z našich končín. (A vraj sa v nej aj dobre spí – ale to som zatiaľ ešte neskúšala.) 
 

Jak to máte s lokální tvorbou?
Z celého srdca fandím šikovným rukám a kreatívnym dušiam, ktoré dokážu zhmotniť nápady a poslať ďalej radosť zákazníkom. Rada nakupujem u miestnych značiek, pretože to nemá tú anonymitu nakupovania, ktorú zažívame v nákupných centrách alebo na veľkých e-shopoch. Váčšina lokálnych značiek dnes už má sociálne siete a komunikuje nielen o procese tvorby a o filozofii značky. Páči sa mi, keď okolo značky vznikne komunita. Zároveň sa pri overených značkách nemusím báť, že veci vznikajú v neľudských podmienkach  v polorozpadnutých továrňach kdesi na druhom konci sveta. 
 
Kde ještě ráda nakupujete?
V prvom rade sa snažím využiť veci, ktoré už mám – nech sú akéhokoľvek pôvodu. Keď doslúžia, snažím sa ich nahradiť lokálnou alternatívou – dnes sa už do lokálnych výrobkov môžeme obliecť, zariadiť si nimi domov, venovať ich ako darčeky, môžeme sa nimi natrieť, obuť si ich a aj ich zjesť. Všetci máme iné možnosti a priority, no veľmi by som si priala, aby boli ľudia postupne otvorenejší produktom, ktoré vznikli blízko. Doma.